Hudobné nuansy: Dynamika (lekcia 12)

V tejto lekcii budeme hovoriť o ďalšom spôsobe prenosu emócií – dynamika (hlasitosť) hudby.

Už sme povedali, že hudobná reč je veľmi podobná reči v našom tradičnom zmysle. A jeden zo spôsobov, ako vyjadriť svoje emócie (okrem tempa reprodukovania slov), je ďalší, nemenej silný – to je hlasitosť, s akou slová vyslovujeme. Jemné, láskavé slová sa vyslovujú potichu, príkazy, rozhorčenie, vyhrážky a výzvy sú hlasné. Rovnako ako ľudský hlas, aj hudba môže „kričať“ a „šepkať“.

Čo si myslíte, že spája výbušninu s názvom „dynamit“, športový tím „Dynamo“ a páskové „reproduktory“? Všetky pochádzajú z jedného slova – δύναμις [dynamis], preložené z gréčtiny ako „sila“. Odtiaľ pochádza slovo „dynamika“. Odtiene zvuku (alebo vo francúzštine nuansy) sa nazývajú dynamické odtiene a sila hudobného zvuku sa nazýva dynamika.

Najbežnejšie dynamické nuansy, od najtichších po najhlasnejšie, sú uvedené nižšie:

• pp – pianissimo – pianissimo – veľmi tichý
• p – Klavír – klavír – mäkký
• mp — Mezzo piano — mezzo-piano — in meru tichý
• mf – Mezzo forte – mezzo forte – stredne hlasné
• f – Forte – forte – hlasno
• ff -Fortissimo – fortissimo – veľmi hlasno

Na označenie ešte extrémnejších stupňov hlasitosti sa používajú ďalšie písmená f a p. Napríklad označenia fff a ppp. Nemajú štandardné názvy, zvyčajne hovoria „forte-fortissimo“ a „piano-pianissimo“ alebo „tri fortes“ a „tri klavíry“.

Označenie dynamiky je relatívne, nie absolútne. Napríklad mp neudáva presnú úroveň hlasitosti, ale že pasáž by sa mala hrať o niečo hlasnejšie ako p a o niečo tichšie ako mf.

Niekedy vám hudba sama povie, ako hrať. Ako by ste napríklad zahrali uspávanku?

Presne tak – ticho. Ako hrať budík?

Áno, nahlas.

Sú však prípady, keď z notového zápisu nie je jasné, aký charakter skladateľ do hudobného diela vložil. Autor preto pod hudobný text píše nápovedy v podobe ikon dynamiky. Viac-menej takto:

Dynamické nuansy môžu byť naznačené tak na začiatku, ako aj na akomkoľvek inom mieste v hudobnom diele.

Existujú ešte dva znaky dynamiky, s ktorými sa budete stretávať pomerne často. Podľa mňa vyzerajú trochu ako vtáčie zobáky:

Tieto ikony označujú postupné zvyšovanie alebo znižovanie hlasitosti zvuku. Takže, aby vták mohol spievať hlasnejšie, otvára zobák širšie (<), a aby spieval tichšie, zakrýva si zobák (>). Tieto takzvané „vidličky“ sa objavujú pod hudobným textom, ako aj nad ním (najmä nad vokálnou časťou).

Zvážte príklad:

V tomto príklade dlhá dynamická vidlička ( < ) znamená, že skladba by sa mala hrať čoraz hlasnejšie, kým sa crescendo neskončí.

A tu zužujúca sa „vidlička“ ( > ) pod hudobnou frázou znamená, že fragment treba hrať tichšie a tichšie, kým sa neskončí znak diminuendo a počiatočná úroveň hlasitosti v tomto príklade je mf (mezzo forte) a konečná hlasitosť je p (klavír).

Na rovnaké účely sa často používa aj verbálna metóda. Termín "crescendo„(Talianske crescendo, skrátene cresc.) označuje postupný nárast zvuku a“diminuendo“(talianske diminuendo, skrátene dim.), príp klesajúci (decrescendo, skrátene decresc.) – postupné oslabovanie.

cresc označenia. a tlmené. môžu byť doplnené ďalšími pokynmi:

• poco – poco – trochu
• poco a poco – poco a poco – kúsok po kúsku
• subito alebo sub. — subito – náhle
• più – pijem – viac

Tu je niekoľko ďalších výrazov súvisiacich s dynamikou:

• al niente – al ninte – doslova „k ničomu“, do ticha
• calando – kalando – „klesať“; spomaľte a znížte hlasitosť
• marcato – marcato – zdôrazňujúce každú notu
• morendo – morendo – slabnutie (upokojenie a spomalenie tempa)
• perdendo alebo perdendosi – perdendo – stráca silu, ovisne
• sotto voce – sotto voce – v podtóne

No, na záver by som chcel upriamiť vašu pozornosť na ešte jednu dynamickú nuansu – túto prízvuk. V hudobnej reči je vnímaná ako samostatný ostrý výkrik.

V poznámkach je uvedené:

• sforzando alebo sforzato (sf alebo sfz) – sforzando alebo sforzato – náhly ostrý prízvuk
• forte piano (fp) – nahlas, potom hneď potichu
• sforzando piano (sfp) – označuje sforzando, za ktorým nasleduje klavír

Ďalší „prízvuk“ pri písaní je označený znakom > nad alebo pod príslušnou notou (akordom).

A nakoniec, tu je niekoľko príkladov, kde, dúfam, budete môcť uplatniť všetky získané vedomosti v praxi: